Keď sa v poslednej tretine 18. storočia v súvislosti s rozvojom miestnej administratívy stala aktuálnou potreba overovať písomnosti obecnou pečaťou, rozhodli sa vtedajší predstavitelia Hucína vložiť do jej pečatného poľa znak, ktorý by (na rozdiel od väčšiny ostatných dedín na Slovensku) nepredstavoval ich zamestnania, ani vzťah k zemepánovi, ale symbolizovali ním prírodné pomery svojho chotára.
Priamym dokladom na uvedenú skutočnosť je originálne pečatidlo Hucína z roku 1778 zachované a uložené v Gemersko – malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. V strede pečatného poľa je stvárnený znak štyroch vrchoch tri štylizované listnaté stromy, pričom na strednom z nich stojí vzlietajúci (t.j. S roztiahnutými krídlami a natiahnutým chvostom) vták. Po oboch stranách vyrastajú z dolných okrajov vrchov nahor až do úrovne krku vtáka ornamentálne poňaté rastliny.
Súčasný erb Hucína je vyhotovený na základe spomenutého pečatidla nasledovne: Na modrom štíte štyri pozdĺžne zlatom (nažlto) zvrásnené zelené vrchy, z vrcholov ktorých vyrastajú tri zlaté (žlté) štylizované stromy, pri pätách s vyrastajúcimi zlatými (žltými) listami (trsmi) trávy. Na strednom strome stojí strieborný (biely) vták s roztiahnutými krídlami a napnutým chvostom, zobák má zlatý (žltý). Z dolného okraja do úpätia vrchov po stranách štítu vyrastajú zlaté (žlté) štylizované rastliny.
V nadväznosti na toto usporiadanie obecné farby tvorí bielo – žlto – modro – zelená štvorkombinácia.
-
Pečať obce -
Erb obce -
Vlajka obce